Triednická hodina môže vyzerať aj takto….. bez lavíc, zato s úprimnosťou

Každý piatok ráno, ešte pred prvým zvonením, sa v našej škole deje niečo výnimočné. Lavice a stoličky ostávajú bokom, tabuľa mlčí a namiesto nich prichádzajú na rad mäkké vankúše, šálky teplého čaju a spoločné raňajky. Vtedy sa začínajú naše ranné kruhy – stretnutia dievčat, ktoré sú trochu triednickou hodinou, no najmä časom pre seba, pre nás.

Sadneme si pohodlne do kruhu, rozložíme na stôl dobroty, ktoré sme si priniesli a pri raňajkách sa rozprávame. Nie o známkach ani o písomkách, ale o tom, čo nás naozaj zamestnáva. Hovoríme o radostiach, ktoré nám týždeň priniesol, o drobných úspechoch, na ktoré sme hrdé, ale aj o veciach, ktoré nás trápia – o kamarátstvach, nedorozumeniach, pochybnostiach či o tom, aké je to dospievať.

Ranné kruhy učia dievčatá to, čo sa na bežnej hodine naučiť nedá: počúvať druhého bez posudzovania, vyjadriť svoje pocity slovami, nájsť odvahu otvoriť sa a zároveň rešpektovať, že nie každý je na to pripravený v rovnakej chvíli. Vzniká tak bezpečný priestor, v ktorom platí dôvera a v ktorom vie každá, že jej slová zostanú v kruhu.

Postupne sme si všimli, že tieto chvíle nás spájajú. Dievčatá sa lepšie poznajú, viac si pomáhajú a ľahšie riešia prípadné problémy. A piatkové ráno, ktoré býva po náročnom týždni často ťažké sa stalo časťou týždňa, na ktorú sa tešíme.

Veríme, že škola nie je len miestom, kde sa učíme fakty, ale aj miestom, kde sa učíme byť ľuďmi – vnímavými, otvorenými a láskavými k sebe, aj k druhým. A niekedy na to stačí len šálka čaju, mäkký vankúš a chvíľa, keď sa jeden druhého úprimne opýtame: „Ako sa máš?“

Mgr. Katarína Rabajdová