Školská zrelosť

Školská zrelosť

Školská zrelosť je pripravenosť na školu. Predstavuje dosiahnutie takého stupňa, ktorý umožňuje dieťaťu úspešné osvojenie si školských znalostí. Je to komplexný stav, dieťa musí byť na školu pripravené po stránke fyzickej, rozumovej, sociálnej aj citovej.

Základné znaky školskej zrelosti:
  1. Fyzická vyspelosť a zdravotný stav
  • na základe lekárskeho posúdenia.
  1. Vek dieťaťa
  • dieťa, ktoré k 31. augustu príslušného roku dosiahne vek 6 rokov,
  • predčasné zaškolenie je možné len v prípade odporúčania psychologickej poradne.
  1. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
  • u chlapcov môže byť v predškolskom veku dospievanie pomalšie a menej vyrovnané.
  1. Podnetnosť výchovného prostredia
  • je veľmi dôležité, aby bolo rodinné prostredie dieťaťa dostatočne stimulujúce.
  1. Citová asociálna zrelosť
  • emocionálna stabilita, odolnosť voči frustrácii a schopnosť prijať i prípadný neúspech,
  • strach, obavy, napätie, tréma neobmedzujú výkonnosť dieťaťa,
  • dieťa sa dokáže odlúčiť od matky a podriadiť sa autorite,
  • schopnosť začleniť sa do kolektívu vrstovníkov.
  1. Psychická zrelosť:

Vnímanie:

  • dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok,
  • pozná farby a vie ich pomenovať,
  • pozná tvary a vie ich pomenovať,
  • pokiaľ ide o sluchové a zrakové vnímanie je jeho zrelosť predpokladom úspešnej výučby čítania a písania,
  • úroveň sluchovej analýzy slov – dieťa vie rozoznávať prvú a poslednú hlásku v slove, vedieť menovať slová, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku.

Grafomotorika

  • dieťa vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené,
  • nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi,
  • vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary,
  • vyfarbuje omaľovánky (strávi pri tejto činnosti bez protestu približne 20 minút),
  • dokáže spájať predkreslené bodky a vytvárať z nich obrázky.

Rozumové poznávanie

  • deti sa začínajú opierať o analytické myslenie,
  • lepšie postihujú podobnosti a rozdiely,
  • začínajú chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok,
  • vedia svoje meno, priezvisko a adresu,
  • matematické predstavy: rozoznávanie množstva, veľkosti a smeru.

Vývin reči

  • dieťa vie vo vetách a jednoduchých súvetiach vypovedať svoje zážitky,
  • poruchy reči by mali byť napravené ešte pred vstupom do školy.

Pracovná vyspelosť

  • dieťa vie rozlíšiť hru od povinnosti,
  • zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť,
  • má túžbu čítať,
  • má primerané psychomotorické tempo.

Pozornosť

  • dieťa sa dokáže dlhšiu dobu sústrediť na činnosť,

 

 

Školská nezrelosť
  • deti trpiace čiastočným oslabením vo vývine niektorých psychických funkcií a schopností, pričom ich celková rozumová úroveň zodpovedá širšej norme,
  • deti príliš nepokojné, nápadne pomalé, utlmené, impulzívne alebo ťažkopádne, neobratné, hravé, plačlivé, bez záujmu o plnenie predkladaných úloh.
Príčiny detskej nezrelosti:
  • nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave,
  • nerovnomerný vývin, oslabenie dielčich schopností a funkcií,
  • neurotický povahový vývin, neurotické črty a symptómy,
  • nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa.

Príprava na školu a plnenie školských povinností je proces dlhý a cieľavedomý. V žiadnom prípade by nemal byť sústredený len na posledný rok pred zaškolením. Hranica medzi zrelosťou a nezrelosťou je veľmi relatívna. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa zvládne požiadavky školy, bolo by vhodné poradiť sa s odborníkmi – psychológmi.

Pri psychologickom vyšetrení sa berú do úvahy aj genetické vybavenie, osobná a rodinná anamnéza, aktuálne schopnosti dieťaťa v rozumovej, sociálnej a citovej oblasti. Psychológovia po realizácii psychologického vyšetrenia dávajú odporúčanie, či dieťa zaškoliť alebo mu dať odklad školskej dochádzky. Rozhodnutie, či dieťa nastúpi do školy napriek tomu zostáva na rozhodnutí rodičov. Pri zápise rodič vyplní ,,Žiadosť o odklad začiatku povinnej školskej dochádzky“.